Čo pacienti očakávajú?
Ide o vedenie jednotlivých vyšetrovaní alebo prevádzku celoštátnej linky pomoci. Rok 2021 bol plný sťažností pacientov súvisiacich s pandémiou. Týkali sa najmä nedostatočného prístupu k službám, nemožnosti kontaktovať kliniku, odmietnutia návštevy lekára doma, uviedol. Podľa zástupcu HEALTH – SF by sa mal klásť dôraz na vzdelávanie. V škole by sa mal vyučovať predmet zdravotné znalosti. Pacienti potrebujú informácie, pretože nemajú žiadne vedomosti.
Ľudský kapitál v zdravotníctve
Špecialista na riadenie ľudského kapitálu v zdravotníctve. S odkazom na toto vyhlásenie uviedla, že zdravotnícky personál by mal byť primerane pripravený na jednanie s pacientmi a ich rodinami, napr. rozvíjaním interpersonálnych zručností. Problémom však je, že pri takomto nedostatku ľudských zdrojov v zdravotníctve si zdravotníci ťažko nájdu čas na špecializovanú odbornú prípravu, nehovoriac o odbornej príprave nelekárskych pracovníkov. Odborník zdôraznil, že súčasná kríza ľudských zdrojov bola predpovedaná už pred dvadsiatimi rokmi, a preto nie je prekvapujúca.
Ako je známe, nedostatok ľudských zdrojov – lekárov, zdravotných sestier, diagnostikov alebo záchranárov – vedie k ich preťaženiu. To môže mať za následok zhoršenie kvality zdravotníckych služieb a následne nárast počtu právnych nárokov zo strany pacientov a ich rodín. Dnes máme v systéme prepracovaných, fyzicky a psychicky unavených a vyhorených zamestnancov. Zo štúdií uskutočnených v Poľsku môžeme vyvodiť závery o miere profesionálneho vyhorenia u zdravotných sestier. Bohužiaľ, o lekároch vieme v tomto smere len málo. Táto téma je v súvislosti s pandémiou mimoriadne dôležitá.
Mali by sme sa zamyslieť aj nad riešeniami na podporu rozvoja zdravotníckeho personálu. A to je už záležitosť mikrorozhodnutí – na organizačnej úrovni, ktoré by mali byť podporené systémovými riešeniami.
Mala by byť koordinácia prioritou?
Vedecké dôkazy ukazujú, že spoliehanie sa na integráciu na mikroúrovni, vzťahovú integráciu, funkčnú integráciu v zmysle koordinácie liečby pacientov, sa premieta do fungovania systému a konkrétne do nákladov, ktoré systém vynakladá. Podľa odborníka je kľúčom k rovnováhe systému. – Poľský systém sa v súčasnosti nachádza v šedej časti rebríčka podľa indexu udržateľnosti.
Vysvetlila, že pri hodnotení udržateľnosti sú dôležité tieto oblasti: rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti a jej využívaní, kvalita starostlivosti, tzv. schopnosť systému reagovať, ochrana pred finančnými rizikami a prispôsobivosť systému. Podľa názoru profesorky Igy Rudawskej by sa mala zmeniť paradigma zdravotnej starostlivosti a zamerať sa na POZ a ambulantnú starostlivosť vo všeobecnosti.
Je potrebné budovať vzťahy blízke pacientovi, vzdelávať ho a podporovať správanie podporujúce zdravie. Podľa nej by sa mala starostlivosť presunúť do komunitnej starostlivosti a diagnostika by sa mala vykonávať v AOS, aby sa pacienti neliečili v nemocniciach, pretože tie sú pre systém najnákladnejšie. Riešenie spočívajúce v modernizácii a zlepšení účinnosti len jedného článku systému – nemocníc – nám z dlhodobého hľadiska nič neprinesie. To len upevní separátny prístup k riadeniu systému.
Vzdelávanie zdravotníckeho personálu je dlhý proces
Keď už hovoríme o systéme zdravotnej starostlivosti, nemožno opomenúť tému vzdelávania zdravotníckeho personálu. V súčasnosti vzdeláva budúcich lekárov 22 univerzít, predtým ich bolo 15. Univerzity tiež prijímajú viac študentov, ale ich kapacita sa už blíži ku koncu.
Bez ďalších zmien, ako je rozvoj klinických zariadení na lekárskych univerzitách, nebudeme schopní splniť očakávania týkajúce sa prijímania väčšieho počtu študentov. Je to aj problém odmeňovania lekárov. Dnes súťažíme o zdravotnícky personál s inými nemocnicami, ktoré často platia viac. A práca vo fakultných nemocniciach si vyžaduje viac než len klinické nasadenie. Chceme študentov dobre pripraviť na povolanie lekára. Na univerzite v Poznani prikladáme osobitný význam formovaniu praktických zručností, spolupráci v interdisciplinárnom tíme a komunikácii v zdravotníctve.